GUIDELINES – štandardizované postupy

NEUROCHIRURGICKÉ VYŠETRENIE – Matrica fyziol. nálezu

R.A.:
O.A.:
F.F.:
S.A.:
A.A.:
T.O.:

Objek­tív­ne vyšetrenie:

S.P.G.: vedo­mie lucíd­ne, kon­takt nor­mál­ny, odpo­ve­de adek­vát­ne, orien­tá­cia oso­bou, mies­tom a časom je dob­rá, polo­ha aktív­na, reč nor­mál­ne arti­ku­lo­va­ná, kos­tra nor­mál­na, svals­tvo nor­mot­ro­fic­ké, výži­va nor­mál­na, habi­tus nor­mos­te­nic­ký, koža čis­tá bez eflo­res­cen­cií, far­ba kože normálna
Hrud­ník: súmer­ný, poklop plný jas­ný, dýcha­nie vezi­ku­lár­ne, bez ved­ľaj­ších feno­mé­nov, akcia srd­ca pra­vi­del­ná, ozvy ohra­ni­če­né, TK – Torr, P – /​min, dych – /​min
Geni­tál: muž­ský, ochl­pe­nie pri­me­ra­né, bez defor­mít a výtoku
Hla­va: nor­mo­ce­fa­lic­ká, na poklop nebo­les­ti­vá, duti­ny (oči, nos, ústa, uši) bez výto­ku, sliz­ni­ce ružo­vé, chrup sano­va­ný, ton­zi­ly nor­mál­ne (nezväč­še­né), farynx kľud­ný, výstu­py okci­pi­tál­nych ner­vov na tlak nebolestivé
I., II.: sub­jek­tív­ne bez obtia­ží, visus správ­ny bez korekcie
III., IV., VI.: očné štr­bi­ny súmer­né, bul­by v stred­nom posta­ve­ní, pohyb­li­vé všet­ký­mi smer­mi, doťa­hu­je do kúti­kov, kon­ver­gu­je správ­ne, nys­tag­mus neprí­tom­ný, zre­ni­ce okrúh­le, izo­ko­ric­ké, foto­re­ak­cia pria­ma i kon­sen­zu­ál­na je bila­te­rál­ne správ­na, ako­mo­dač­ná reak­cia je správna
V.: výstu­py vetiev na tlak nebo­les­ti­vé, cit­li­vosť na tvá­ri je súmer­ná, nepo­ru­še­ná, kor­ne­ál­ny ref­lex je symet­ric­ký, oboj­stran­ne živý, mase­te­ro­vý ref­lex nor­mál­ne výbav­ný, noso­vý sliz­nič­ný ref­lex je súmer­ný, oboj­stran­ne nor­mál­ne výbav­ný a živý
VII.: poko­jo­vý výraz tvá­re je súmer­ný, vraš­te­nie čela, zovre­tie očí, cere­nie zubov a napí­na­nie m. pla­tys­ma je oboj­stran­ne správ­ne, súmer­né, nazo­pal­peb­rál­ny ref­lex je oboj­stran­ne súmer­ne výbav­ný, živý, pato­lo­gic­ké axiál­ne ref­le­xy (labiál­ny, men­to­la­biál­ny a sací) neprí­tom­né, Chvos­tkov prí­znak bila­te­rál­ne negatívny
VIII.: sluch oboj­stran­ne dob­rý, sub­jek­tív­ne bez ťažkostí
IX., X., XI., XII.: jazyk v kľu­de i pri pla­ze­ní v stred­nej rovi­ne, bez atro­fií, fas­ci­ku­lá­cií a fib­ri­lá­cií, uvu­la v stred­nej rovi­ne, faryn­ge­ál­ne oblú­ky v poko­ji i pri foná­cii sú kle­nu­té, súmer­né, faryn­ge­ál­ny dávi­vý ref­lex oboj­stran­ne súmer­ne živý, dia­do­cho­ki­né­za jazy­ka je súmer­ná, kýva­vé a rotač­né pohy­by hla­vou sú neobmedzené
Krk: štíh­ly, súmer­ný, štít­na žľa­za nehmat­ná, lym­fa­tic­ké uzli­ny nehmat­né, jugu­lár­ne vény v ľahu bez zvý­še­nej nápl­ne, hepa­to­ju­gu­lár­ny ref­lux nega­tív­ny, pul­zá­cia a. caro­tis bila­te­rál­ne dob­re hmat­ná, menin­ge­ál­ne javy: opo­zí­cia šije, Ker­ni­gov a Bru­dzin­ské­ho prí­znak I., II., III., prí­znak troj­nož­ky negatívne
H.K.: drža­nie kon­ča­tín je oboj­stran­ne správ­ne, kon­fi­gu­rá­cia svals­tva je oboj­stran­ne nor­mál­na, tur­gor kože je oboj­stran­ne nor­mál­ny, tonus svals­tva je oboj­stran­ne nor­mál­ny, hyb­nosť aktív­na vo všet­kých seg­men­toch, sva­lo­vá sila vo všet­kých seg­men­toch oboj­stran­ne dobrá
Ref­le­xy: bici­pi­tál­ny ref­lex (C5-C6) je oboj­stran­ne nor­mál­ne výbav­ný, súmer­ný, sty­lo­ra­diál­ny ref­lex (C5-C6) je oboj­stran­ne nor­mál­ne výbav­ný, súmer­ný, tri­ci­pi­tál­ny ref­lex (C7) je oboj­stran­ne nor­mál­ne výbav­ný, súmerný
Pyra­mí­do­vé iri­tač­né javy: Jus­te­rov, Hoff­ma­nov, dla­ňo­vo – bra­do­vý (Mari­nes­co – Rado­vi­ci), Tröm­ne­rov jav – všet­ky neprítomné
Pyra­mí­do­vé záni­ko­vé javy: Min­gaz­zi­ni­ho, Han­za­lo­va, Rusec­ké­ho, Bar­ré­ho, Dufou­ro­va, de Rai­mis­ti­ho skúš­ky, skúš­ka štip­ky a skúš­ka retar­dá­cie sú negatívne
Taxia: skúš­ka prst – nos
Bru­cho: v nive­au hrud­ní­ka, dýcha­cia vlna voľ­ne pre­chá­dza k sym­fý­ze, poklop bubien­ko­vý; voľ­ne prie­hmat­né bez rezis­ten­cií, hepar a lien nehmat­né, tapot­te­ment nega­tív­ny, bruš­né kož­né ref­le­xy (Th7-Th8, Th9-Th10, Th11-Th12) sú súmer­né, živé, medi­opu­bic­ký ref­lex – hor­ná (Th8-Th12) a dol­ná (L2-L4) odpo­veď sú súmer­ne živé, nor­mál­ne výbav­né, kre­mas­te­ro­vý ref­lex (L1-L2) nor­mál­ne výbavný
D.K.: drža­nie kon­ča­tín je oboj­stran­ne správ­ne, kon­fi­gu­rá­cia svals­tva je oboj­stran­ne nor­mál­na, tur­gor kože je oboj­stran­ne nor­mál­ny, tonus svals­tva je oboj­stran­ne nor­mál­ny, hyb­nosť aktív­na vo všet­kých seg­men­toch, sva­lo­vá sila vo všet­kých seg­men­toch oboj­stran­ne dobrá
Ref­le­xy: pate­lár­ny ref­lex (L2-L4) je oboj­stran­ne nor­mál­ne výbav­ný, súmer­ný, ref­lex Achil­lo­vej šľa­chy (a medi­op­lan­tár­ny ref­lex) (L5-S2) je oboj­stran­ne nor­mál­ne výbav­ný, súmerný
Pyra­mí­do­vé iri­tač­né javy: extenč­né: Babin­ské­ho, Chad­doc­kov, Oppen­he­i­mov, Schäf­fe­rov, Gor­do­nov ref­lex – všet­ky neprí­tom­né; flekč­né: Ros­so­li­mov, Men­de­lov – Bech­te­re­vov, Žukov­ské­ho – Kor­ni­lo­vov ref­lex – všet­ky neprítomné
Pyra­mí­do­vé záni­ko­vé javy: Min­gaz­zi­ni­ho, Bar­ré­ho (I, II, III, IV) skúš­ky nega­tív­ne, skúš­ka retar­dá­cie je negatívna
Taxia: skúš­ka päta – kole­no správ­na obojstranne
Cit­li­vosť: povr­cho­vá aj hlbo­ká sú nepo­ru­še­né, bezchybné
Postoj: nor­mál­ny bez titu­bá­cií, Chô­dza: nor­mál­na bez titu­bá­cií, syn­ki­né­za súmer­ná, bez úchyl­ky od smeru
Chrb­ti­ca: fyzi­olo­gic­ky zakri­ve­ná, roz­ví­ja sa vo všet­kých seg­men­toch, bez blo­kov, bez para­ver­teb­rál­nych kon­trak­túr, poklop nebo­les­ti­vý, tlak na stav­ce a na sak­ro­ilia­kál­ne spo­je­nia nebo­les­ti­vý, Tho­ma­y­erov mané­ver – ruky v pred­klo­ne cca 20 cm od zeme, Scho­be­rov mané­ver – v pred­klo­ne sa vzdia­le­nosť na chrb­ti­ci (L1-L5) pre­dĺži­la asi o 5 cm, Sti­bo­rov mané­ver – vzdia­le­nosť C7-L5 sa v pred­klo­ne pre­dĺži­la asi o 10 cm, Las­se­gu­ov mané­ver negatívny.

KLASIFIKAČNÉ SCHÉMY V NEUROCHIRURGII

1. Kla­si­fi­ká­cia ciev­ných mal­for­má­cií CNS (McCormick,1978)
2. Kla­si­fi­ká­cia AV mal­for­má­cií moz­gu (Spetz­ler a Martin,1976):
3. Kla­si­fi­ká­cia AVM spi­nál­ne­ho kaná­la (Rama­mur­ti 1996):
4.  Kla­si­fi­ká­cia mal­for­má­cií v.magna Gale­ni (Litvak,Yasargil,1988):
5. Kla­si­fi­ká­cia karo­ti­do-kaver­nóz­nych fis­túl (Barrow,1985):
6. Rizi­ko­vé fak­to­ry pri chi­rur­gii extrak­ra­nial. ste­nóz a.carotis (Mayo,1975):
7. WFNS (Dra­ke) kla­si­fi­ká­cia neuro­lo­gic­ké­ho defi­ci­tu pri SAK:
8. Kla­si­fi­ká­cia typu cir­ku­lá­cie Wil­li­sov­ho okru­hu (Nor­len a Braun):
9. Kla­si­fi­ká­cia kra­ni­os­te­nóz (Ramamurti,1996):
10. Kla­si­fi­ká­cia úži­no­vých a kom­pre­sív­nych syn­dró­mov perif. ner­vov a ple­te­ní (Tindall,1990):
11. Kla­si­fi­ká­cia tumo­rov pine­ál­nej oblas­ti (WFNS modifik.Russel a Rubinstein):
12. Kla­si­fi­ká­cia menin­ge­ómov (WFNS Wor­king Group,1990):
13. Kla­si­fi­ká­cia tumo­rov pitu­itár­nej oblas­ti (Rammamurti,1996):
14. Kla­si­fi­ká­cie pro­pa­gá­cie pitu­itár­nych tumo­rov (Wil­son 1979 a Fahlbusch1989):
15. Kla­si­fi­ká­cia fako­ma­tóz (Rammamurti,1996):
16. Fran­ke­lo­vá stup­ni­ca neuro­lo­gic­ké­ho defi­ci­tu (pou­ží­va sa naj­mä pri spi­nál­nych traumách):
17. Nur­ric­ko­vá stup­ni­ca spon­dy­lo­tic­kej myelopatie:
18. Japon­ská orto­pe­dic­ká aso­ciá­cia (JOA)
19. Mana­be sco­ring systém“(poop. zlepšenie),odvolávajúci sa na Fran­ke­lo­vú stupnicu:
20. stup­ni­ce pre chro­nic­ké boles­ti­vé stavy(Kadaňka 1992):
21. Typy krč­nej spon­dy­lo­tic­kej myelo­pa­tie pod­ľa Cran­dal­la a Batz­dor­fa (Fry­mo­y­er 1991):
22. OBVOD HLAVIČKY A HMOTNOSŤ U DETÍ (Gre­en­berg 1993):

1. Kla­si­fi­ká­cia ciev­ných mal­for­má­cií CNS (McCormick,1978):
‑arte­ri­ove­nóz­ne malformácie
‑kaver­nóz­ne angiómy
‑venóz­ne angiómy
‑kapi­lár­ne teleangiektázie
‑pre­chod­né for­my pre­doš­lých typv

2. Kla­si­fi­ká­cia AV mal­for­má­cií moz­gu (Spetz­ler a Martin,1976):
1.Veľkosť:
– do 3 cm malé 1b
– do 6 cm stred­né 2b
– nad 6 cm veľ­ké 3b

2.Lokalizácia:
‑neurolog.nemá oblasť       0b
‑neurolog.významná obl. 1b

3. typ venóz­nej drenáže:
– do povr­cho­vých vén 0b
– aj do hĺb­ko­vých vén 1b HODNOTENIE: gr.I‑V. (pod­ľa b)

3. Kla­si­fi­ká­cia AVM spi­nál­ne­ho kaná­la (Rama­mur­ti 1996):
‑1.durálne AVM
‑2.Intradurálne AVM:
‑a. peri­me­du­lár­ne AV fistuly
‑b. intra­me­dul­lár­ne AVM:
‑glo­mu­so­vý typ
‑juve­nil­ný typ
‑c. kaver­nóz­ne angiómy:
‑extra­me­du­lár­ne
‑intra­me­du­lár­ne

4. Kla­si­fi­ká­cia mal­for­má­cií v.magna Gale­ni (Litvak,Yasargil,1988):
1.mal­for­má­cie v.magna Gale­ni:
I‑priamá fis­tu­la cysterny:perikalózne aa.(ant a post,resp.A5),PCA (P4) do v. magna:
‑jed­no­du­ché (iba jeden skrat)
‑kom­plex­né (viac skratov)
II-skrat medzi tala­mo­per­fo­rá­tor­mi a. basi­la­ris a Pl do v.magna
III-zmie­ša­né for­my medzi I a II 
IV-Ple­xi­form­né mal­for­má­cie veno-galenózne: 
‑čis­té ple­xi­form­né s nidom v tka­ni­ve mesen­ce­fa­la a talamu
‑bez nidu s cis­ter­nál­nou fis­tu­lóz­nou komunikáciou
2.Ane­uryz­ma­tic­ká dila­tá­cia v.magna Gale­ni (nepra­vé malformácie)

5. Kla­si­fi­ká­cia karo­ti­do-kaver­nóz­nych fis­túl (Barrow,1985):
Typ A: vyso­kop­rie­to­ko­vá priama,zväčša trau­ma­tic­ká komu­ni­ká­cia a.carotis inter­na a sinus cavernosus.
Typ B: komu­ni­ká­cia medzi durál­ny­mi vet­va­mi a. caro­tis inter­na a sinus cavernosus
Typ C:komu­ni­ka­cia medzi durál­ny­mi vet­vič­ka­mi a.carotis exter­na a sinus cavernosus
Typ D:zmie­ša­ný typ z B a C.

6. Rizi­ko­vé fak­to­ry pri chi­rur­gii extrak­ra­nial. ste­nóz a.carotis (Mayo,1975):
Sku­pi­na 1:neuro­lo­gic­ky sta­bi­li­zo­va­ný pacient bez AG a kli­nic­kých rizi­ko­vých fak- torov (Rizi­ko 1%)
Sku­pi­na 2:neuro­lo­gic­ky sta­bi­liz. pacient bez kli­nic­kých rizi­ko­vých faktorov,ale s AG znám­ka­mi rizi­ka (Rizi­ko 2%)
Sku­pi­na 3:neuro­lo­gic­ky sta­bi­liz. pacient so sig­ni­fi­kant. kli­nic­ký­mi rizik. fak­tor­mi, nezá­vis­le na AG rizikách,so vsťa­hom k ischem.ochoreniu srd­ca (Rizi­ko 7%).
Sku­pi­na 4:neuro­lo­gic­ky nesta­bil­ní pacien­ti s neuro­lo­gic­kým defi­ci­tom (Rizi­ko 10%).

kli­nic­ké rizi­ko­vé fak­to­ry sú:angina pectoris,alebo obdo­bie do 6 mesia­cov od IM, kon­ges­tív­ne zly­há­va­nie srdca,TK vyš­ší ako ¹⁵⁰⁄₁₁₀,CHOBPCH,obezita,vek > 70r.
neuro­lo­gic­ké rizi­ko­vé fak­to­ry sú:CMP vo vývoji,dewficit trva­jú­ci menej ako 24 hod., opa­ko­va­né TIA,viacpočetné CMP v anamnéze.
Angi­o­gra­fic­ké rizi­ko­vé fak­to­ry sú:oklúzia kon­tra­la­te­rál­nej a. caro­tis interna,ipsilaterálna ste­nó­za ACI v oblas­ti syfónu,intraluminálna trom­bó­za USG, exten­zív­na pato­ló­gia ACI,vysoké ulo­že­nie bifur­ká­cie a.carotis communis.

7. WFNS (Dra­ke) kla­si­fi­ká­cia neuro­lo­gic­ké­ho defi­ci­tu pri SAK:
Stu­peň 1: GCS 15,bez moto­ric­ké­ho deficitu
Stu­peň 2: GCS 14–13,bez moto­ric­ké­ho deficitu
Stu­peň 3: GCS 14–13 s moto­ric­kým deficitom
Stu­peň 4: GCS 12–7 nezá­vis­le na moto­ric­kom deficite
Stu­peň 5: GCS 6–3 nezá­vis­le na moto­ric­kom deficite

8. Kla­si­fi­ká­cia typu cir­ku­lá­cie Wil­li­sov­ho okru­hu (Nor­len a Braun):
typ I: Ipsi­la­te­rál­ne plne­nie ane­uryz­my a ACA-66%
typ II: Bila­te­rál­ne plne­nie ane­uryz­my a oboch ACA-14%
typI­II: Jed­no­stran­ne domi­nant­ná ACA s hypop­la­zi­ou ACA kontralat.-12%
typIV: Jed­no­stran­ne domi­nant­ná ACA s per­zis­ten­ci­ou fetál­nej ACP ipsilaterálne‑8%

9. Kla­si­fi­ká­cia kra­ni­os­te­nóz (Ramamurti,1996):
-jed­no­du­ché (synos­tó­za jed­né­ho šva)
pri­már­ne:bra­chy­ce­fa­lia (koro­nár­ny šev)
doli­cho­ce­fá­lia (sagi­tál­ny šev)
tri­go­no­ce­fá­lia (meto­pic­ký šev)
pla­gi­oce­fá­lia (uni­lat. koron.,lambdový šev)
-kom­bi­no­va­né (via­ce­ré švy)
pri­már­ne :oxy­ce­fá­lia (všet­ky švy)
akro­ce­fá­lia (varian­ty inkom­pl. zras­tov jed­not­li­vých šv.)
-sekun­dár­ne pri iných cho­ro­bách: meta­bo­lic­ké poruchy:Ricketsová choroba,hypertyreóza,
mukopolysacharidózy:Morquio,Hurler
hema­to­lo­gic­ké poruchy:Thalassaemia
iat­ro­gén­ne po shun­te pri hyd­ro­ce­fa­le s poru­chou ras­tu mozgu,
mal­for­mač­ne pod­mie­ne­né: Holoprosencefália,mikrocefália).
-syn­dró­mo­vé pri mor­fo­ge­ne­tic­kých sy: Aper­tov sy
Car­pen­te­rov sy
FG sy
Pfe­if­fer sy

10. Kla­si­fi­ká­cia úži­no­vých a kom­pre­sív­nych syn­dró­mov perif. ner­vov a ple­te­ní (Tindall,1990):
-kom­pre­sie hrud­né­ho vstupu:
-krč­né rebro
‑ska­lé­no­vý sy (sca­le­nus anti­cus sy)
-sup­ras­ka­pu­lár­ny nerv:
‑útlak bra­chiál­nou fasciou
-n.Medianus:
‑paré­za medo­vých týž­dňov (v oblas­ti axily)
‑kom­pre­sia pro­ces­sus sup­ra­con­dy­la­ris hume­ri (Strut­he­ro­vé ligamentum)
‑pro­ná­to­ro­vý syndrom
‑pred­ná inte­ro­se­ál­na kom­pre­sia (Kiloh-Ner­vin syndróm)
‑syn­dróm kar­pál­ne­ho tunela
n.Radialis:
‑obr­na od bar­lí (Crutch syndróm)
‑obr­na sobot­ňaj­šej noci
‑obr­ny pri dis­lo­ko­va­ných frak­tú­rach humeru
‑zadná inte­ro­se­ál­na kompresia,syndróm
‑syn­drom radiál­ne­ho tunelu
‑útlak sen­zi­tív­nej časti
n.Ulnaris:
‑kom­pre­sie v oblas­ti lak­ťa: Pana­so­vá paréza
‑kom­pre­sie v zápäs­tí: sy kom­pre­sie v Guy­o­no­vom kanáli
Dol­né končatiny:
‑útlak n.obturatorius
‑meral­gia parestetica:útlak n.cutaneus femo­ris lateralis
‑sy fora­men piri­for­mis (ischia­di­cus)
‑obr­na WC sedad­la (ischia­di­cus)
‑útlak n. Pero­ne­us com­mu­nis nad caput fibulae
‑syn­dróm pred­né­ho tar­zál­ne­ho tunela
‑útlak povr­cho­vej vet­vy n. peroneus
‑syn­dróm n.tibialis posterior
‑syn­dróm tar­zál­ne­ho tunela
‑kom­pre­sia rr.digitales (Mor­to­nov neuróm)

11. Kla­si­fi­ká­cia tumo­rov pine­ál­nej oblas­ti (WFNS modifik.Russel a Rubinstein):
A.nádory z vlast­ných pine­ál­nych buniek:
1.PINEALOBLASTÓMY: a.) bez diferenciácie
b.) s pine­a­lo­cy­tár­nou diferenciáciou
c.) s neuronálnou,gliálnou a /​alebo reti­nob­las­tic­kou diferenciáciou
2.PINEALOCYTÓMY: a.) bez diferenciácie
b.) iba s neuro­nál­nou diferenciáciou
c.) s astro­cy­tár­nou diferenciáciou
d.) zmie­ša­ná b+c dife­ren­ciá­cia (gan­gli­og­li­ó­my)
B.Disgerminómy:
1.GERMINÓMY
2.Embryonálny karcinóm,
Nádor zo žlt­ko­vé­ho vaku
Nádo­ry endo­der­mál­ne­ho sínu
3.CHORIOKARCINÓMY
4.TERATÓMY:
a.) nezre­lé-málo diferencované
b.) zre­lé- dob­re diferencované
5.ZMIŠANÉ DISGERMINÓMY
C.Tumory pine­ál­nej oblas­ti gli­ové­ho pôvodu:
1.ASTROCYTÓMY
2.GLIOBLASTÓMY

12. Kla­si­fi­ká­cia menin­ge­ómov (WFNS Wor­king Group,1990):
typ I:meningeóm:
‑menin­go­te­li­oma­tóz­ny
‑fib­rob­las­tic­ký
‑tran­zi­ci­onál­ny (zmie­ša­ný)
‑psam­mo­ma­tóz­ny
‑angi­oma­tóz­ny
‑mik­ro­cys­tic­ký
‑sek­reč­ný
‑z jas­ných buniek
‑cho­ri­oidál­ny
‑boha­tý na lymfoplazmacyty
‑metap­las­tic­ký (xantomatózny,myxoidný,osseózny,chrupavčitý,atď…)
typII: aty­pic­ký meningeóm
typ III:papillárny meningeóm
typIV:anaplastický (malíg­ny) meningeóm

13. Kla­si­fi­ká­cia tumo­rov pitu­itár­nej oblas­ti (Rammamurti,1996):
I.tumory hypofýzy:a.) ade­nó­my: ‑hor­mo­nál­ne aktív­ne: ‑pro­lak­ti­nó­my (For­bes-Alb­right sy)
‑STH (GH) atív­ne (akromegália,gigantizmus)
‑PRL+GH aktívne
‑ACTH aktív­ne (Cushingov,Nelsonov sy)
‑TSH aktívne
‑FSH aktívne
‑hor­mo­nál­ne nemé: ‑ovso­vo­bun­ko­vý adenóm
‑onko­cy­tó­my ‑nemé STH,ACTH,TSH,FSH aden.
b.) kar­ci­nó­my
c.) gli­ó­my neurohypofýzy
II.primárne tumory:
a.)angióm a angiosarkóm
b.)chordóm
c.)kranyofaryngeóm
d.)fibróm a fibrosarkóm
e.)glióm
f.)granulocytárny tumor
g.)ektopický pinealóm
h.)meningeóm
i.)neuronálny tumor
j.)sarkóm
k.)teratóm
III.Metastatické tumory:
a.)karcinóm
b.)sarkóm
c.)leukémia
d.)lymfóm
e.)melanóm

14. Kla­si­fi­ká­cie pro­pa­gá­cie pitu­itár­nych tumo­rov (Wil­son 1979 a Fahlbusch1989):
Wil­son:                                                      Fahlbusch:
typA:suprasellárna cys­ter­na                               typ 1:ohraničene laterálne
typB:recessus III.komory                                     typ 2:bazálne
typC:útlak III.komory a para­sel­lár­ny rast        typ 3:masívne laterálne
typD:intrakraniálna intra­du­rál­na propagácia 

                                                                  typ4a:ohraničená invazivita
typ4b:generalizovaná late­rál­na invazivita
typ5a:suprakavernózne a subtemporálne
typ5b:extrasellárne šíre­nie s generaliz.inv.

15. Kla­si­fi­ká­cia fako­ma­tóz (Rammamurti,1996):
1.Neurofibromatózy:
a)mor­bus von Reck­lin­ghau­sen (NF 1):
‑kután­na forma
‑vis­ce­rál­na forma(mediastinum,retroperit.)
‑CNS forma
b)Neurofibromatóza 2 (Bilat. neuri­nom VIII,centrálna for­ma Recklinghausen)
2.Tuberózna skle­ró­za(depig­ment. škvrny,adenoma sebacum,LS fibrómy,Koenenové fib­ro­my nechtov,kortikálne pla­ky-tube­ró­my mozgu)
3.Morbus Hip­pel von Lin­dau (heman­gi­ó­my cerebella„retinopatia,hemangiómy visceral.orgánov a kostí)
4.Neuro­ku­tán­ne angi­oma­tó­zy:
a)ataxia tele­an­giek­ta­ti­ka (ataxia,kutánne teleangiektázie,imunitné por.)
b)Sturge-Weber sy(naevus flam­me­us tvá­re n.V,PO ven.angióm)
c)Klippel-Trennauney-Weber sy (uni­lat. kután­ny a spi­nál­ny hemangióm)
d)Osler-Weber-Rendu sy(kutánne angi­ó­my a mukóz­ne dysp­lá­zie CNS)
e)Fábryho cho­ro­ba (aku­mu­lá­cia cera­mid tri­he­xo­osi­du v arte­ri­olách pri defi­ci­te alfagalaktozidázy,hemangiómy od pása nadol).
f)Wyburn-Masonov sy (AVM mesencefala,unilat.AVM tvá­re a retiny)

16. Fran­ke­lo­vá stup­ni­ca neuro­lo­gic­ké­ho defi­ci­tu (pou­ží­va sa naj­mä pri spi­nál­nych traumách):
A. Plé­gia a anestéza
B. Plégia,citlivosť zacho­va­ná aspoň pre nie­kto­ré kvality
C. Ťaž­ká paréza,citlivosť zachovaná
D. Ľah­ká paréza,citlivosť zachovaná
E. Bez sen­zo­mo­to­ric­ké­ho postihnutia

17. Nur­ric­ko­vá stup­ni­ca spon­dy­lo­tic­kej myelopatie:
0. Radi­ku­lár­ne príznaky
I. Znám­ky invo­lú­cie miechy,normálna chôdza
II. Ľah­ká poru­cha chôdze,ktorá neb­rá­ni zamest­na­niu a nor­mál­ne­mu životu
III. Poru­cha chô­dze brá­nia­ca zamest­na­niu a nor­mál­ne­mu živo­tu ( aj jed­na barla)
IV. Chô­dza mož­ná len s opo­rou (o dvoch barliach)
V. Pri­pú­ta­ný na lôžko

18. Japon­ská orto­pe­dic­ká aso­ciá­cia (JOA)
navrh­la kla­si­fi­kač­nú stupnicu,vychádzajúcu z kvan­ti­fi­ká­cie polo­žiek vo for­me súč­tu bodov zo 4 kate­gó­rií (JOA-skó­re):
-bodo­va­nie moto­ri­ky hor­ných končatín:
0 neschop­ný sa sám najesť
1 schop­ný sa najesť lyžicou,neschopný sa zapnúť
2 s veľ­ký­mi obtia­ža­mi zapne gom­bí­ky košele
3 s mier­ny­mi obtia­ža­mi zapne gom­bí­ky košele
4 bez obtia­ží v hyb­nos­ti hor­ných končatín
-bodo­va­nie moto­ri­ky dol­ných končatín:
0 neschop­ný chô­dze a práce
1 chô­dza po scho­doch s dopomocou
2 chô­dza po scho­doch s opo­rou o zábrad­lie (s barlou)
3 mier­na poru­cha chô­dze a sta­bi­li­ty bez opory
4 bez obtia­ži v hyb­nos­ti dol­ných končatín
-bodo­va­nie cit­li­vos­ti (hor­ná kon­ča­ti­na + dol­ná kon­ča­ti­na +trup):
0 ťaž­ká poru­cha cit­li­vos­ti pre tep­lo a bolesť (popá­le­ni­ny)
1 mier­na poru­cha cit­li­vos­ti (dises­té­zie)
2 bez poru­chy citlivosti
-bodo­va­nie sfink­te­ro­vých obtiaží:
0 neschop­ný spon­tán­ne­ho močenia
1 moče­nie s výraz­ným úsilím,alebo uni­ka­nie moča
2 ľah­ká poru­cha moče­nia (polakisúria,imperatívne nutkanie,pocit rezidua)
3 bez sfink­te­ro­vých obtiaží

Maxi­mum bodo­vé­ho ohod­no­te­nia (t.j. bez neuro­lo­gic­ké­ho pos­ti­hnu­tia) je súčet 17 bodov.
Hod­no­ty pod 13 bodov je mož­né pova­žo­vať za ťaž­kú myelopatiu.Stupnica je pou­ži­teľ­ná aj na hod­no­te­nie radikulopatie,ak jej jedi­ným prí­zna­kom nie je iba boles­ti­vá iritácia.
Od nej nie­ke­dy odvo­dzu­jú auto­ri aj kvan­ti­fi­ká­cie poope­rač­né­ho zlepšenia:
A. Maxi­mum zlep­še­nia = roz­diel maxi­mál­ne skó­re – pre­d­o­pe­rač­né skóre
maxi­mum zlep­še­nia x 100
B. Maxi­mál­ne % zlep­še­nia = 17-pre­d­o­pe­rač­né skóre
C. Finál­ne zlep­še­nie = finál­ne skó­re – pre­d­o­pe­rač­né skóre
D. Finál­ne % zlep­še­nia = vzo­rec ako B,namiesto maxi­mum zlep­še­nia je finál­ne zlepšenie.

19. Mana­be sco­ring systém“(poop. zlepšenie),odvolávajúci sa na Fran­ke­lo­vú stupnicu:
I. výbor­ne: zlep­še­nie viac ako o jeden stu­peň Frankel
II. dob­re: zlep­še­nie o 1 stu­peň Frankel
III. mier­ne: zlep­še­nie neuro­lóg. obra­zu bez zme­ny vo Frankel-stupnici
IV. bez zmeny
V. neus­po­ko­ji­vo: zhor­še­nie sta­vu bez závis­los­ti na kvantite

20. stup­ni­ce pre chro­nic­ké boles­ti­vé stavy(Kadaňka 1992):
1 veľ­mi ťaž­ká bolesť : závis­losť na opiátoch
2 ťaž­ká bolesť : den­né uží­va­nie sil­ných neopiá­to­vých analgetík
3 stred­ná bolesť: občas­né uží­va­nie sil­ných neopiá­to­vých analgetík
4 ľah­ká bolesť: uží­va­nie mier­nych analgetík-antipyretík
5 bez bolesti

21. Typy krč­nej spon­dy­lo­tic­kej myelo­pa­tie pod­ľa Cran­dal­la a Batz­dor­fa (Fry­mo­y­er 1991):
I.) Syn­dróm trans­ver­zál­nej lézie:maxi­mum pos­ti­hnu­tia je v kor­ti­kos­pi­nál­nych a spi­no­ta­la­mic­kých trak­toch a zadných pov­raz­coch miechy.
II.) Moto­ric­ký syn­dróm: maxi­mum pos­ti­hnu­tia v oblas­ti kor­ti­kos­pi­nál­nych dráh ale­bo pred­ných rohov miechy.
III.) Syn­dróm pos­ti­hnu­tia cen­trál­nej oblas­ti mie­chy: moto­ric­ký a sen­zi­tív­ny defi­cit je v dôsled­ku mik­ro­to­pi­ky dráh väč­ší na hor­ných kon­ča­ti­nách, ako na dolných.
IV.) Bro­wn-Sequ­ar­dov syn­dróm: Jed­no­stran­ná lézia mie­chy s ipsi­la­te­rál­nym pos­ti­hnu­tím moto­ric­kej kor­ti­kos­pi­nál­nej drá­hy a kon­tra­la­te­rál­nou anal­gé­zi­ou pod úrov­ňou lézie.
V.) Bra­chial­gia a mie­cho­vý syn­dróm: poško­de­nie hlav­ne na hor­ných kon­ča­ti­nách s aso­ci­ova­nou poru­chou dlhých dráh.

22. OBVOD HLAVIČKY A HMOTNOSŤ U DETÍ (Gre­en­berg 1993):

	Obvod hla­vič­ky (± 2 cm):		Hmot­nosť (± 1,5kg):
mesiac	dievčatá	chlap­ci	dievčatá	chlapci
1	36,5	37	4,0	4,2
2	38,5	39	4,8	5,5
3	40	41	5,5	6
4	41	42	6,2	6,7
5	42	43	6,8	7,3
6	43	44	7,2	7,8
7	43,5	45	7,8	8,4
8	44,5	45,5	8,2	8,8
9	45	46	8,5	9,4
10	45,3	46,5	9,7	10
11	45,7	47	10	10,3
12	46	47,5	10,2	10,6
24	47	49	12	12,8
36	49	50	14,3	14,8

 

KLASIFIKÁCIA VEDOMIA A VÝSLEDKOV LIEČBY
1. „GLASGOW COMA SCORE“ (GCS) stupnica
2. INDIKÁCIE CHIRURGICKÝCH DEKOMPRESIÍ:
3. INTERNETOVÉ ADRESY a KC poranenia:
4. HUNT – HESS (HH) stup­ni­ca defic­tu pri suba­rach­no­idál­nom krvá­ca­ní (SAK ‚SAH):
5. GLASGOW OUTCOME SCORE (GOS) stup­ni­ca výsled­ku lieč­by (Pitts+Wagner,1990):
6. KARNOFSKI skó­re: stup­ni­ca sebes­tač­nos­ti (pri nádoroch):
7. ECOGS (Euro­pe­an Coope­ra­ti­ve Onco­lo­gy Group Sca­le) stup­ni­ca sebestačnosti:
8. KLASIFIKÁCIE ÚRAZOV CHRBTICE
9. Ciev­na ana­tó­mia moz­gu z pohľa­du neurochirurga.

1. „GLASGOW COMA SCORE“ (GCS) stup­ni­ca hod­no­te­nia kvan­ti­ty vedo­mia (A+B+C)( 3–15 b):
A. Reak­cia OČÍ: 
‑spon­tán­ne otvo­re­né 4 b
‑otvo­rí na oslo­ve­nie 3 b
‑otvo­rí na bolesť 2 b
‑nič 1 b

B. SLOVNÁ reak­cia:
‑orien­to­va­ná 5 b
‑zmä­te­ná 4 b
‑slov­ný šalát 3 b
‑nezro­zu­mi­teľ­ná 2 b
‑nič 1 b

C. POHY­Bo­vá odpo­veď:
– pohyb na výzvu 6 b
‑pohy­bo­vá loka­li­zá­cia boles­ti  5 b
‑cie­le­ná fle­xia HK 4 b
‑spas­tic­ká fle­xia HK 3 b
‑dece­reb­rá­cia (exten­zia) HK 2 b
‑nič 1 b

6.3.1.1. SKÓRE Klasifikácia:
14–15 ľah­ká poru­cha vedo­mia (ľah­ký úraz GCS 14–15 : RTG+ observácia)
9–13 stred­ne ťaž­ká poru­cha vedo­mia: (stred­ne ťaž­ký úraz GCS 9–13RTG+CT+Liečba)
3 – 8 ťaž­ká poru­cha vedo­mia : (ťaž­ký úraz GCS 3- 8CT+monitoring CNS+Liečba)

2. INDIKÁCIE CHIRURGICKÝCH DEKOMPRESIÍ:
2.1. Náz­vos­lo­vie:
Tre­pa­ná­cia: (návrt do veľ­kos­ti 1 cm v priemere.)
Indi­ko­va­ný je pri eva­ku­ácii chro­nic­kých sub­du­rál­nych hema­tó­mov, kolik­vo­va­ných epi­du­rál­nych hema­tó­mov (14 dní od úra­zu a viac),evakuácii tenz­né­ho pneumocefalu,pri zavá­dza­ní ICP snímača,pri exter­nej dre­ná­ži a vnú­tor­nej dre­ná­ži cez ventil.
Roz­ší­re­ná tre­pa­ná­cia (návrt): (oste­ok­las­tic­ké ros­ší­re­nie návrtu do prie­me­ru cca 2–3 cm). Indi­ko­va­ný jr pri eva­ku­ácii neik­tro­rých chro­nic­kých (suba­kút­nych) sub­du­ral. hematómov,ak sú čias­toč­ne kolik­vo­va­né a je nut­né eva­ku­ovať aj koagulá,pričom je istota,že zdroj už nekr­vá­ca (7−14 deň od úrazu).
Kra­ni­otó­mia: (vypí­le­nie kos­te­né­ho lalo­ku ‑oste­op­las­tic­ká: beže používaná,ak sa kos­te­ný lalok zacho­vá­va, oste­ok­las­tic­ká-ak je trieš­ti­výá zlo­me­ni­na kal­vy ale­bo ak sa kos­te­ný lalok po kús­koch vylamuje).
Je to vše­obec­ne pou­ží­va­ná prí­stu­po­vá ces­ta do intrakránia,podľa loka­li­zá­cie : Frontálna,frontotemporálna, temporookcipitálna,okcipitálna, okcipitoparietálna,parietálna,frontotemporoparietookcipitálna, cere­bel­lár­na. Pla­tí zásada,že kra­ni­otó­mie pri úra­zoch intrak­rá­nia by mali byť nad celou plo­chou lézie (krvá­á­ca­nia ale­bo kontúzie),ak je na CT vidi­te­Zĺný edém moz­gu, robí sa kra­ni­otó­mia nad celou hemisférou,alebo aspoň 3 lalok­mi mozgu,aby bolo mož­né v prí­pa­de potre­by pri­po­jiť von­kaj­šiu dekom­pre­siu. Indi­ko­va­ná je pri väč­ši­ne akútnych,chirurgicky rie­še­ných úra­zov moz­gu (akút­ny epidurálny,subdurálny, vnút­ro­moz­go­vý hema­tóm, expanz. kontúzia)
Dekom­pre­sív­na Kra­ni­tó­mia:(kos­te­ný lalok sa vlo­ží do kalvy,avšak sa nefi­xu­je o peri­ost ani kos­te­ným stehom,po odoz­ne­ní edé­mu dosad­ne do lôž­ka a pri­ras­tie). je indi­ko­va­ná pri dosta­toč­ne veľ­kej kra­ni­otó­mii (aspoň 2 lalo­ky mozgu,ak je pri­dru­že­ný sub­kom­pen­zo­va­ný edém mozgu).
Dekom­pre­sív­na Kra­niek­tó­mia: (pre­chod­né odstrá­ne­nie kost­né­ho lalo­ka spo­je­né s fenes­trá­ci­ou dúry,resp. jej plas­ti­kou za pou­ži­tia peri­sos­tu z galea apo­ne­uro­ti­ca, fas­cia lata ale­bo syn­te­tic­kej náh­ra­dy). Veľ­kosť kra­ni­tó­mie by mala byť aspoň nad 3 lalok­mi ( cca 10×8 cm a viac).
Indi­ko­va­ná je pri difúz­nom ťaž­kom edé­me moz­go­vej hemisféry.
V akút­nom štádiu,ak nie je moni­to­ro­va­ný ICP je nut­ná opatr­nosť pri otvá­ra­ni dúry (robiť iba lúčo­vi­té nárezy-fenestrácie,aby nedoš­klo k „vyky­pe­niu „moz­gu) Kos­te­ný lalok sa vší­va buď epi­fas­ciál­ne do bruš­nej steny,alebo sa zmra­zu­je (aj je tep­lo­ta menej ako ‑30°C,je mož­né ho pria­mo reimplantovať,ak nie je dosta­toč­ne níz­ka tep­lo­ta pri usklad­ne­ní, je nut­né pred reim­plan­tá­ci­ou kos­te­ný lalok ste­ri­li­zo­vať v auto­k­lá­ve a lukas­te­rix. sáčku).
Bila­te­rál­na Dekom­pre­sív­na Kra­niek­tó­mia: (oboj­stran­né odstrá­ne­nie kos­te­ných lalokov).
Je indi­ko­va­ná pri dekom­pen­zu­jú­cej sa ICP hyper­ten­zii pri moni­to­ro­va­ní ICP ‚ak nesta­čí agre­sív­na kon­zer­va­tív­na lieč­ba diu­re­ti­ka­mi, Tiopen­ta­lo­vou komou a exter­nou dre­ná­žou lik­vo­ru (ťaž­ky sekun­dár­ny difúz­ny edém moz­gu) Mala by pos­ti­ho­vať veľ­kos­ťou všet­ku 4 lalo­ky (FTPO),súčasťou je bilat.plastika tvr­dej ple­ny šte­pom . (Nie je bez­peč­né spra­viť kom­plet­nú bila­te­rál­nu kra­niek­tó­miu ako 1.krok lieč­by, hro­zí malíg­ny edém moz­gu z prud­kej dekom­pre­sie a reper­fú­zie kom­pri­mo­va­né­ho a ische­mic­ké­ho moz­go­vé­ho tkaniva).
Vnú­tor­ne dekom­pre­sie (resek­cie moz­gu): sú využí­va­né minimálne,iba v loka­li­tách neuro­lo­gic­ky nemých oblas­tí moz­gu ( F,TB), v moder­nej neurot­rau­ma­to­ló­gii sa upred­nos­ťu­jú von­kaj­šie dekom­pre­sie (Kra­niek-tómie, dekom­pres. kraniotómie)
Ťaž­ké kraniotraumy(CGS menej ako 9):
-majú mať moni­to­ro­va­ný ICP paušálne
‑ak dochá­dza k decerebrácii,alebo vzo­stu­pu ICP nad 25 torr podá­va sa Mani­tol 1.5g/kg aj urgentne
‑ak zly­há­va uspa­tie s ria­de­nou ven­ti­lá­ci­ou a Mani­tol, robí sa ako štan­dard­ný krok ven­tri­ku­los­tó­mia F rohu boč­nej komo­ry a dré­nu­je sa lik­vor navo­nok prvých 1–10 dní.

2.2. Zave­de­nie ICP snímača
Trau­ma­tic­ké stavy
1. pero­pe­rač­ne

1. kaž­dý, kto bude tlme­ný (iat­ro­gen­ne GCS menej ako 8)
2. kaž­dý s CGS 8 a menej 
3. pac. s dg., kto­ré nespa­da­jú pod vyš­šie uve­de­né kon­krét­ne pod­mien­ky (napr. polyt­rau­ma hlava-hrudník,…)

* kaž­dé pra­vid­lo má svo­je výnim­ky

2. poope­rač­ne ( ak nie je plá­no­va­né zave­de­nie peroperačne )
- pokles CGS na 8 a menej, 
- po CT vyš. ( edém, expan­zív­na kontúzia )
(v prí­pa­de reope­rá­cie, ale­bo v prí­pa­de kon­zer­va­tív­ne­ho postupu)

Netrau­ma­tic­ké stavy
1. pre­d­o­pe­rač­ne, resp. sta­vy , rie­še­né konzervatívne 

• kaž­dý s CGS 8 a menej ( pred­po­kla­da­ná ICH ) bez tlme­nia a rela­xá­cie 
• kaž­dý, kde je v lieč­be pou­ži­tá rela­xá­cia a tlme­nie ( napr. lie­čeb­ná pro­tek­cia moz­gu, ARDS , pri polytraume)

2. peri­ope­rač­ne 

• nek­ľud­ný mozog ( edém mozgu )
• mož­ná poope­rač­ná expan­zív­na ische­mi­zá­cia z rôz­nych príčin 

3. poope­rač­ne ( ak nie je plá­no­va­né zave­de­nie peroperačne )

• pokles CGS na 8 a menej a 
• po CT vyš.

3. INTERNETOVÉ ADRESY a KC poranenia:
www​.brain​trau​ma​.org
www.tbitrac.ed
www​.ibtf​.org
www​.neuro​sur​ge​ry​.org
www​.health​net​.sk

4. HUNT – HESS (HH) stup­ni­ca defic­tu pri suba­rach­no­idál­nom krvá­ca­ní (SAK ‚SAH):
I.) bez deficitu,šija opo­nu­je iba terminálne
II.) výraz­ná opo­zí­cia šije, bez neurol.deficitu
III.) lateralizácia,meningizmus bez poru­chy vedomia:
IIIa ) bez poru­chy vedomia
IIIb ) s poru­chou vedo­mia (som­no­len­cia)
IV.) semi­kó­ma (flekč­ná reak­cia na alg.podnet) s lateralizáciou
V.) decerebrácia,areflexná kóma

5. GLASGOW OUTCOME SCORE (GOS) stup­ni­ca výsled­ku lieč­by (Pitts+Wagner,1990):
1.) Vylie­če­ný („good recovery“-GR) ‑schop­ný návra­tu do prá­ce a resocializácie
2.) Mier­ne osti­hnu­tý („mode­ra­te dislability“-MD)-sebestačný,neschopný nára­tu do práce
3.) Ťaž­ko pos­ti­hnu­tý („seve­re dis­la­bi­li­ty“ ‑SD ) ‑trva­lo odká­za­ný na pomoc inej osoby
4.) Vege­ta­tív­ny stav („coma vigi­le“- CV) ‑trva­lo v bez­ve­do­mí (mož­no zara­diť až po 3 mesiacoch)
5.) Smrť („death“-D)

6. KARNOFSKI skó­re: stup­ni­ca sebes­tač­nos­ti (pri nádoroch):
100 % – nor­mál­ny stav,bez zná­mok choroby
90 % – schop­ný nor­mal­nej akti­vi­ty a práce,minimálne znám­ky ochorenia.
80 % – schop­ný nor­mál­nej akti­vi­ty a prá­ce s námahou,známky choroby.
70 % – sebestačný,neschopný nor­mal­nej akti­vi­ty a práce.
60 % – potre­bu­je občas­nú pomoc,ale zväč­ša sebestačný.
50 % – nesebestačný,potrebuje trva­lú pomoc a čas­tú lekár­sku sta­rost­li­vosť v domá­com liečení.
40 % – vyža­du­je trva­lo špe­ciál­nu pomoc a sta­rost­li­vosť v domá­com liečení.
30 % – ťaž­ko nesebestačný,nutná hospitalizácia,smrť bez­pro­stred­ne nehrozí.
20 % – ťaž­ko cho­rý, nut­ná pod­po­ra orgá­no­vých systémov,hrozí úmrtie.
10 % – moribundný,fatálne prog­re­sív­ne štá­dium ochorenia.
0 % – smrť

7. ECOGS (Euro­pe­an Coope­ra­ti­ve Onco­lo­gy Group Sca­le) stup­ni­ca sebestačnosti:
0 Kar­nofs­ki 100–90
1 Kar­nofs­ki 89–70
2 Kar­nofs­ki 69–50
3 Kar­nofs­ki 49–30
4 Kar­nofs­ki 39–11

8. KLASIFIKÁCIE ÚRAZOV CHRBTICE
8.1.Atlantookcipitálna luxá­cia (dislokácia,fixácia). Fiel­ding + Hawkins 1974:
I.) Okci­put dis­lo­ko­va­ný ven­trál­ne-100% mortalita
II.) Lon­gi­tu­di­nál­na distrakcia
III.) Okci­put dis­lo­ko­va­ný dorzálne:
- III.A. o 1 mm
- III.B. o 2 mm
- III.C. o 3 mm
- III.D. o viac ako 3 mm

8.2. Zlo­me­ni­ny atla­su Clo­ward 1955:
I.) Kom­pre­sív­ne zlo­me­ni­ny pred­né­ho-zadné­ho oblúka
II.) Trieš­ti­vé (Jef­fer­so­no­ve) Spencer,Decker+Sell,1970:
II.A. Sta­bil­né (nepo­ru­še­né liga­men­tum trans­ver­sum atlantis)
II.B. Nesta­bil­né ( poru­še­né l.t.a.)
III.) Izo­lo­va­né zlo­me­ni­ny pred­né­ho oblúka: 
III.A.Horizontálne
III.B. Ver­ti­kál­ne Aebi + Nazarian,1987:
A.1. Zlo­me­ni­na jed­né­ho oblúka:
A.1.1.zadný oblúk
A.1.2.predný oblúk
A.1.2.1. jed­no­du­chá
A.1.2.2. s voľ­ným fragmentom
A.2. Zlo­me­ni­na oboch oblúkov:
A.2.1 jed­no­du­chá
A.2.2. via­cú­lom­ko­vá
A.3. Zlo­me­ni­na mas­sae laterales:
A.3.1. jed­no­stran­ná
A.3.2.obojstranná
A.3.2.1. kom­bi­no­va­ná so zlo­me­ni­nou oblúkov

8.3. Zlo­me­ni­ny axis (čapov­ca) Aebi +Nnazarian,1987:
B.1.Zlomeniny isth­mu (+ Effen­di 1980):
B.1.1.Listéza do 3.5 mm,osová úcyl­ka C2/​3 do 11°
B.1.2.Listéza nad 3.5 mm,osová úchyl­ka nad 11°
B.1.3.Ťažká dis­lo­ká­cia vo fle­xii s posu­nom v kĺbe
B.2. Zlo­me­ni­ny den­su (+Ander­son D´Alonzo,1974):
B.2.1.Avulzia ape­xu (Ander­son D´Alonzo I)
B.2.2.Zlomenina bázy sme­ru­jú­ca do tela (Ander­son D´Alonzo III)
B.2.3.Zlomeniny na jun­kcii den­su a tela ( Ander­son D´Alonzo II):
B.2.3.1. s posu­nom dopre­du viac ako 11 mm
B.2.3.2. s posu­nom doza­du viac ako 11 mm
B.2.3.3. s posu­nom do strán ‚ale­bo rotá­ci­ou („Cha­pe­au en gendarme“)
B.3.Kombinované zlo­me­ni­ny:
B.3.1. Kom­bi­ná­cia B.1. + B.2.2.:
B.3.1.1 je B.3.1.+B.1.1.
B.3.1.2. je B.3.1.+B.1.2.
B.3.1.3. je B.3.1.+B.1.3
B.3.2. Kom­bi­ná­cia B.1. + B.2.3.:
B.3.2.1.je B.3.2.+B.1.1.
B.3.2.2.je B.3.2.+B.1.2.
B.3.2.3.je B.3.2.+B.1.3.
B.3.3. Kom­bi­ná­cia B.2.2. s vtla­če­ním do tela axis

8.4. Kom­bi­no­va­né zlo­me­ni­ny C1/​2 Aebi + Nazarian,1987:
C.1.Prevažne kost­né lézie:
C.1.1.Zlomenina zadné­ho oblú­ka C1 + zlo­me­ni­na isth­mu C2
C.1.2.Zlomenina zadné­ho oblú­ka C1 + báza/​telo zuba C2
C.1.3.Zlomenina zadné­ho oblú­ka C1 + hor­ná časť-zuba C2
C.2.Osteoligamentózne lézie:
C.2.1.Báza den­su C2+luxácia C1/​2 o 11 mm (šír­ku densu)
C.2.2.Horná časť­den­su C2+luxácia C1/​2 o 11 mm
C.2.3.Zlomenina Atlasu+separácia masae late­ra­les nad 7 mm (Jef­fer­son)
C.3.Prevážne liga­men­tóz­ne lézie:
C.3.1.Ťažká dis­lo­ká­cia C1/​2 dopre­du o:
C.3.1.1. 4–11 mm
C.3.1.2. nad 11 mm
C.3.2.Rotačná sub­lu­xá­cia (Fielding+Hawks,1974: rozo­zná­va 4 podtypy)
C.3.3.Kompletná zadná luxá­cia C1/​2

8.5. Zlo­me­ni­ny C3-C7 Aebi + Nazarian,1987:
A.Postihnutie pred­nej čas­ti stavca:
A.1.Prevažne kost­ná lézia:
A.1.1.Rovnomerná kom­pre­sia
A.1.2.Odlomenie hra­ny bez vidi­teľ­nej lézie väzov:
A.1.2.1. vpre­du
A.1.2.2. late­rál­ne
A.1.3.Klinovitá zlo­me­ni­na bez jas­nej lezie väzo­vo viac ako 11°:
A.1.3.1. vpre­du
A.1.3.2. late­rál­ne
A.2. Oste­oli­ga­men­tóz­ne lézie:
A.2.1.Viacúlomková zlo­me­ni­na tela + poško­de­nie 1 platničky
A.2.2.= A.2.1+ poško­de­nie 2.platničiek
A.2.3. Trieš­ti­vá zlo­me­ni­na tela s posu­nom zadnej hra­ny nad 3 mm
A.3. Liga­men­tóz­ne lézie:
A.3.1. Roz­tr­hnu­tie pred­né­ho pozdlž.ligamenta a platničky
A.3.2. Trau­ma­tic­ká her­nia disku
B.Postihnutie zadnej čas­ti stavca:
B.1.Prevážne kost­ná lézia
B.1.1.Izolovaná zlo­me­ni­na zadných elementov:
B.1.1.1.Tŕňoveho výbež­ku
B.1.1.2. Oblú­ka
B.1.1.3. Tŕňo­vý výbe­žok + oblúk
B.1.2.Zlomenina malých kĺbov bez dislokácie:
B.1.2.1. Jed­no­stran­ná
B.1.2.2. Oboj­stran­ná
B.1.3.= Kom­bi­ná­cia B.1.1.+B.1.2.
B.2. Oste­oli­ga­men­tóz­na lézia:
B.2.1.Zlomenina zadných ele­men­tov so subluxáciou:
B.2.1.1.Tŕňového výbež­ku
B.2.1.2. Oblú­ka
B‑2.1.3. Oboch
B.2.2.Zlomenina faciet+ sub­lu­xá­cia susediacich:
B.2.2.1. Jed­no­stran­ná
B.2.2.2. Oboj­stran­ná
B.2.3.Odlomenie mas­sae arti­cu­la­res (pedikel+oblúk)
B.2.3.1.Jednostranne
B.2.3.2.Obojstranne- FSMA
B.3. Pre­váž­ne liga­men­tóz­na lézia:
B.3.1. Rup­tú­ra zadné­ho kom­ple­xu väzov s oboj­stran­nou subluxáciou
B.3.2. Rup­tú­ra zadné­ho kom­ple­xu väzov s jed­no­stran­nou subluxáciou
C. Kom­bi­no­va­né pos­ti­hnu­tie pred­nej a zadnej čas­ti stavca:
C.1.Prevážne kost­ná lézia:
C.1.1.Trieštivá zlo­me­ni­na tela + trieš­ti­vá zlo­me­ni­na zadných elementov
C.1.2.Horizontálna zlo­me­ni­na tela + trieš­ti­vá zlo­me­ni­na zadných elementov
C.2.Osteoligamentózna lézia:
C.2.1. Luxač­ná zlo­me­ni­na tela + zlo­me­ni­na zadných elementov:
C.2.1.1. Oblú­ka a pro­ce­sus spinosus
C.2.1.2.Faciet
C.2.1.3. Kom­bi­ná­cia oboch vyš­šie uvedených
C.2.2.Klinovitá zlo­me­ni­na tela s uhlom nad 11° + roz­tr­hnu­tie kom­ple­xu zadných ligamnient
C.2.2.1. Oste­oli­ga­men­tóz­na
C.2.2.2.Ligamentózna
C.2.3.Zlomenina tela stav­ca (rozo­stup pred. horn. časti,dislokácia zadn. fragm. viac ako 3 mm)
C.2.3.1.Osteoligamentózna (tear drop)
C.2.3.2.Ligamentózna
C.3.Prevážne liga­men­tóz­ne lézie :
C.3.1.Čistá jed­no­stran­ná luxá­cia s roz­tr­hnu­tím dis­ku a zadných väzov,retinovaná
C.3.2.Čistá oboj­stran­ná luxá­cia s roz­tr­hnu­tím dis­ku a zadných väzov,retinovaná
C.3.3.Roztrhnutie disku,zadných väzov,luxácia dozadu

8.6. Typy pora­ne­ní krč­nej chrb­ti­ce- pod­ľa mecha­niz­mu nási­lia Nan­ko­vič 1990:
1.Flekčné pora­ne­nia:
1.1. Pred­ná subluxácia
1.2. Oboj­stran­ná inter­fa­ce­tár­na dislokácia
1.3. Kli­no­vi­tá zlo­me­ni­na tela stavca
1.4. Avulz­ná zlo­me­ni­na proc.spinosum „clay shoveler´s“
1.5. Flekč­ná „tear-drop“ zlomenina
1.6. Izo­lo­va­ná rup­tú­ra liga­men­tum trans­ver­sum atlantis
2.Flekčno-rotačné pora­ne­nia:
2.1. Uni­la­te­rál­na inter­fa­ce­tár­na dislokácia.
3.Extenzné pora­ne­nia:
3.1.Hyperextenzné pora­ne­nie mäk­kých štruk­túr bez RTG korelátu
3.2.hyperextenzná dis­lo­ko­va­ná zlomenina
3.3.Zlomenina oblú­ka axis
3.4.Extenzná „tear drop fracture“
3.5.Hangman´s frac­tu­re (katovská,obesenecká)
3.6.Zlomenina den­su Ander­son D´Alonzo II. typ
4.Extenzno-rotačné pora­ne­nia:
4.1.Zlomeniny arti­ku­lač­ných výbežkov
5.Poranenia ver­ti­kál­nou silou
5.1.Explozívne („burst“) zlomeniny
5.2.Jeffersonová zlo­me­ni­na C1

8.7. Pora­ne­nia hrud­nod­rie­ko­vej (ThL) chrb­ti­ce Denis,1984:
A. Kom­pre­sív­ne:
-s pos­ti­hnu­tím pred­né­ho stĺpca
-s pos­ti­hnu­tím pred­né­ho a stred­né­ho stĺpca
B. Explo­zív­ne (trieštivé,„burst“):
-kla­si­fi­ku­je pod­ty­py a,b,c,d,e.
C.Typu „bez­peč­nost­ných pásov“ („seat-belt“)
C.1. Jed­no­ú­rov­ňo­vé – „Chan­ce“
C.2. Dvo­jú­rov­ňo­vé – „Hagman´s fracture“
D.Luxačné:
D.1. Flekč­no-rotač­né
D.2. Stri­ho­vé
D.3. Flekč­no-dis­trakč­né

9. Ciev­na ana­tó­mia moz­gu z pohľa­du neurochirurga.
9.1. ARTÉRIOGRAM:
A. Per­fo­rá­to­ry:
l.Anteromediálna sku­pi­na (ACA a ACCA mediál­ne od sub­stan­tia per­fo­ra­ta ante­ri­or): ‑a.cerebri lon­ga : rr. puta­mi­na­les, rr.trigoni olfactorii
-a.recurrens Heub­ne­ri
-rr chias­ma­ti­ci
-rr.laminae ter­mi­na­lis
-rr.thalamici ante­ri­ores
-rr.hypotalamici ante­ri­or
-rr.anteroinferiores capi­tis nuc­lei caudati
-rr-—//—globi pal­li­di
-rr.—//—capsulae inter­nae

2.Anterolaterálna sku­pi­na (ACM late­rál­ne od subst.perforata anterior):
-rr capi­tis nuc­lei caudati
-rr.putaminales
-rr.capsulae inter­nae
-rr.globi pal­li­di
-rr-nuc­lei caudati

3a.Predná poste­ro­me­diál­na sku­pi­na (ACM ale­bo ACCP)medialne od subst.talamoperforata posterior:
-rr.ventrobasales tha­la­mi
-rr.posteriores hypot­ha­la­mi

3b.Zadná poste­ro­me­diál­na sku­pi­na (ACCP)mediálne od subst.thalamoperf. poster.:
-rr.tegmentales et nucl.Ruber
-rr. cor­po­res mammilarialem

4.Posterolaterálna sku­pi­na:
-rr.posteriores tha­la­mi
-rr.posteriores cap­su­lae internae
-rr.corpores geni­cu­la­tam

5.Arteria cho­ri­oidea ante­ri­or (ACI):
-rr.tracti opti­ci
-rr.corpus geni­cu­la­tum laterale
-rr.capsulae inter­nae
-rr.uncinates
-rr.corporis amyg­da­lo­ide­um
-rr.globi pal­li­di

6.Arteria cho­ri­oidea poste­ri­or (ACP):
-rr.pedunculi
-rr.corporis geni­cu­la­tum medialem
-rr.globi pal­li­di
-rr.pulvinarem tha­la­mi
-rr.superiores ven­tri­cu­li tertii

B.Arteria caro­tis interna:
1.pars pet­ro­sa:
-trun­cus meningohyphophysalis‑r.hypophysae infe­ri­or Kobianski
-r.tentorialis Ber­nas­co­ni-Casi­na­ri
-r.meningealis dor­sa­lis (cli­va­lis)
-a.inferior sinus cavernosim
-aa.capsullares McCo­nell
-rr.caroticotympanici
-rr.ganglionares ner­vi trigemini

2.pars intra­du­ra­lis:
-a.ophtalmica
-a.comunicans poste­ri­or
-a.chorioidea ante­ri­or = per­fo­rá­to­ry č.5

C.Arteria cereb­ri ante­ri­or: l.pars precomunicans:(A1)
-per­fo­rá­to­ry AM a AL skupina

2.pars postcomunicans(pericallosa):A2
-a. fron­to­ba­sa­lis medialis
-a. fron­to­po­la­ris
-a.frontalis- ante­ro­me­dia­lis
-medi­ome­dia­lis
-poste­ro­me­dia­lis
-a.paracentralis
-a.pericallosa‑a.precentralis ‑supe­ri­or
           ‑infe­ri­or

D.Arteria cereb­ri media:
1.pars sphe­no­ida­lis Ml:
-AL per­fo­rá­to­ry po bi ale­bo trifurkáciu 

2.pars insul­la­ris M2:
-a.frontobasalis late­ra­lis
-a.prefrontalis (oper­cu­la­ris-M3)
-a.precentralis
-a.centralis
-a.parietalis ante­ri­or
       posterior
-a.angularis
-a.temporooccipitalis
-a.temporalis ante­ri­or
        posterior
        media­lis (radia­tii opti­ci Gratiolleti)
-a.temporalis pola­ris

E.Arteria ver­teb­ra­lis:
-a.spinalis ante­ri­or
-a.spinalis poste­ri­or
-PICA (arte­ria cere­bel­li poste­ri­or inferior)-rr.laterales medul­lae oblongatae
-rr ton­sil­la­res cerebelli
-rr.plexus cho­ri­oide­im ven­tri­cu­lus quartim
-rr.inferiores ver­mis cerebelli

F.Arteria basil­la­ris:
-rr pon­tis
-rr.medulae oblon­ga­tae
-arte­ria labyrinti
-AICA (arte­ria ante­ri­or infe­ri­or cerebelli)
-rr. late­ra­les pontis
-rr.cerebellares late­ra­les
-rr.olivares
-rr.nervi facia­lis et statoacusticus
-a. cere­bel­li superior
-rr.cerebellares supe­ri­ores
-rr.nucleares cere­bel­li
-rr.pontineales
-rr.pedunculares
-rr.tectales

G.Arteria cereb­ri posterior:
l.pars pre­co­mu­ni­cans (Pl):
-per­fo­rá­to­ry zadné PM
PL
-a.chorioidea posterior=perforátory č.6
-a.quadrigemina

2.pars postcomunicans(P2):
-a.ocipitalis medialis‑r.parietoocipitalis
-r.calcarinus
-a.pericalosa poste­ri­or (dor­sa­lis)
-a.occipitalis lateralis-rr.temporales inferiores
-rr tem­po­ra­les anteriores
        posteriores

9.2 FLEBOGRAM.
A.Sinus sagi­ta­lis superior:
-vv.cerebri supe­ri­ores
-vv.emissaria parie­ta­les (povr­cho­vé anastomózy)
-vv.diploicae

B.Sinus rec­tus:
-sinus sagit­ta­lis inferior
-vena mag­na Galeni:-vv.corporis callosi
-v.basilaris cereb­ri Rosenthali:-vv.cerebri pro­fun­dae Sylvii
-v.temporomarginalis anas­to­mo­ti­ca infe­ri­or Labbe

C.Sinus occi­pi­ta­lis (inkon­štatnt­ný)
D.Sinus trans­ver­sus:
-A+B+C
-vv.emissariae occi­pi­ta­les (povr­cho­vé anastomózy)

E.Sinus sig­mo­ide­us:
-D
-sinus pet­ro­sus supe­ri­or (hor­ná a pred­ná časť VB žil­ne­ho systému)-v.petrosa supe­ri­or Dandy
-sinus pet­ro­sus infe­ri­or-ple­xus basilaris
-sinus cavernosus:-v.ophtalmica superior
-sinus inter­ca­ver­no­sus anterior
poste­ri­or
infe­ri­or
-ple­xus pterigoideus:-v.ophtalmica inferior 
-v.retromandibularis (povr­cho­vá anastomóza)

F.Vena jugu­la­ris interna:
-E
-bul­bus supe­ri­or venae jugu­la­ris (tu sa meria SjO2-CC prechod)
-v.pharingea
-v.lingualis
-vv.thyroidae superiores,mediales et inferiores
-bul­bus infe­ri­or venae jugu­la­ris internae 
                                                                                   spra­co­val: MUDr.Andrej Džu­be­ra 4.11.1997
 

CEREBROSPINÁLNY LIKVOR
-dyna­mic­ká, meta­bo­lic­ky aktív­na, neus­tá­le sa menia­ca, extra­ce­lu­lár­na teku­ti­na. Lokalizácia :
VNÚTORNÝ lik­vo­ro­vý pries­tor: dve boč­né komo­ry spo­je­né s tre­ťou cez fora­men inter­ven­tri­cu­lá­re s. Mon­roi, tre­tia komo­ra spo­je­ná cez aqu­e­duc­tus mesen­ce­fa­li s. Syl­vii so štvr­tou komo­rou. Obsah lik­vo­ru cca 25 ml. VONKAJKŠÍ lik­vo­ro­vý pries­tor: suba­rach­no­idál­ny medi pia mater a arach­no­ide­ou. V mies­tach kde sú od seba lis­ty vzdia­le­né vznik tzv. cis­te­rien . Naj­väč­šia cis­ter­na magna/​ mozo­ček –pre­dĺže­ná miecha/​ a lum­bál­na cis­ter­na /​ od conus medu­la­ris úro­veň L1 –až 2 sak­rál­ny stavec/​ Obsah lik­vo­ru 100–125 ml. 
Spo­je­nie sys­té­mov cez aper­tú­ra media­na ven­tri­cu­li IV. s Magen­dii + aper­tu­rae late­ra­les ven­tri­cu­li IV. s. fora­mi­na Luschkae.
Doko­na­lá celis­tvosť lik­vo­ro­vé­ho pries­to­ru –neko­mu­ni­ku­je so sub­du­rál­nym priestorom.
Výnim­ka: v oblas­ti sinus sagi­ta­lis arach­no­idea tvo­rí výbež­ky /​granula menin­gi­ca /​ vytlá­ča duru a pro­mi­nu­je do lúme­nu sinu­su /​Pacchionove granulácie/.
TVORBA LIKVORU:
-pri hyd­ro­sta­tic­kom tla­ku 15 cm vod­né­ho stĺpca.
−70−80 % vznik v ple­xus cho­ri­oide­us boč­ných komôr ‑ultrafiltráciou+aktívnou čin­nos­ťou buniek plexu. 
-ostat­ná časť vznik trans­e­pen­dy­mál­ne v komo­rách a subarachnoidálne.
-ria­de­nie pro­duk­cie vege­ta­tív­nym nervstvom 
-rých­losť pro­duk­cie 0,3−0,4 ml/​min, den­ne 500–600 ml, za 24 hodín sa vyme­ní 3–4 krát.
Prú­de­nie lik­vo­ru : z boč­ných komôr- do tre­tej komo­ry – štvr­tej komo­ry ‑suba­rach­no­idál­ne­ho pries­to­ru oko­lo moz­gu-kau­dál­ne oko­lo mie­chy-do lum­bál­nej cis­ter­ny a späť. 
Resorb­cia lik­vo­ru – sinus sagi­ta­lis cez arach­no­idál­ne klky ‑peri­ne­urál­ne dre­ná­žou do lym­fa­tic­kých ciest
Ovplyv­ne­nie cir­ku­lá­cie: ‑sek­reč­ný tlak likvoru
-ciliár­na akti­vi­ta epen­dy­mo­vých buniek
-arte­riál­ne pul­zo­vé vlny
-dýcha­nie
-pohyb tela
-tla­ko­vý gra­dient medzi arach­no­idál­ny­mi klk­mi a venóz­ny­mi sínusmi.
FUNKCIA LIKVORU: mecha­nic­ká, meta­bo­lic­ká, home­o­sta­tic­ká, transportná.
/​poduškový efekt lik­vo­ru : regu­lu­je váhu moz­gu z 1500 g na pri­bliž­ne 50 g./
regu­lu­je zme­ny tla­ku, chrá­ni pred otras­mi, zme­nou tep­lo­ty, vyrov­ná­va intrak­ra­niál­ne tla­ko­vé zme­ny, zúčast­ňu­je sa meta­bo­liz­mu, tvor­by vnú­tor­né­ho pro­stre­dia, imu­no­lo­gic­kých pocho­doch, neut­ra­li­zá­cii toxic­kých látok. 
BARIÉROVÉ SYSTÉMY MOZGU:
-hema­to­en­ce­fa­lic­ká bari­é­ra HEB krv /​ mozog /​endotel ciev bazál­na mem­brá­na glia/
-ence­fa­lo­lik­vo­ro­vá­ELB /​ependym/​
-hema­to­lik­vo­ro­vá­HLB /​endotel ciev, glia, cho­ri­oidál­ny epitel/
Bari­é­ry pred­sta­vu­jú kom­plex­ný sys­tém so špe­ci­fic­kou štruk­tú­rou, difú­zi­ou, tran­s­port­ný­mi a meta­bo­lic­ký­mi procesmi. 
ODBER LIKVORU :
A.Diagnostický:
-neuro­in­fek­cie
-ciev­ne ocho­re­nia mozgu
-tumo­ry CNS
-auto­imún­ne a dege­ne­ra­tív­ne ochorenia
B.Terapeutický:
-eva­ku­ač­né punkcie
-intra­te­kál­na apli­ká­cia liekov
PUNKCIE: lum­bál­na-subok­ci­pi­tál­na-cez fon­ta­ne­ly u malých detí-pun­kcia komôr-pri otvo­re­ných pora­ne­niach hla­vy a chrb­ti­ce, pri operáciách. 
Kon­train­di­ká­cie LP:
-váž­ne hemo­ko­agu­lač­né poruchy
-infek­cie kože a pod­kož­né­ho väzi­va v oblas­ti punkcie
-syn­dróm intrak­ra­niál­nej hypertenzie/​intrakraniálne expan­zie loka­li­zo­va­né v ZJ, v nevy­hnut­ných prí­pa­doch odber malé­ho množ­stva po ležiačky/ 
Dôvo­dy nevy­da­re­nej punkcie: 
-zlé nasme­ro­va­nie ihly, malá ale­bo veľ­ká hĺbka
-upcha­tie ihly cudzím mate­riá­lom, ale­bo dotyk na ner­vo­vý koreň
-sťa­že­ný odber pri ano­má­liách chrbtice
-expan­zia v oblas­ti kau­dy ale­bo konu­su miechy.
TLAK LIKVORU: závis­losť od: 
-posta­ve­nia tela –hyd­ro­sta­tic­ké­ho tlaku
-sek­reč­né­ho tlaku
-venóz­ne­ho tlaku
-atmo­s­fe­ric­ké­ho tlaku
-arte­riál­ne­ho tlaku 
-che­mic­kých činiteľov
Tlak lik­vo­ru v lumb. oblas­ti v sede :350–500 mm H2O 
subok­ci­pi­tál­ne –oko­lo nuly
komo­ry 50 mm H2O 
V ľahu : 70 –200 mm H2O 
-menej ako 60 mmH2O lik­vo­ro­vá hypo­ten­zia ‑esen­ciál­na
-postt­rau­ma­tic­ká
-pri zápa­lo­vých a toxic­kých procesoch
-post­punkč­ná boles­ti hla­vy, nausea, závra­te, menin­ge­ál­ne príznaky. 
-viac ako 200 mmH2O /​pri zvý­še­ní intrak­ra­niál­ne­ho tlaku/ 
pri expan­zív­nych pro­ce­soch intrakrania
pri poru­che cir­ku­lá­cie likvoru
pri poru­che resorb­cie likvoru 
pri zvý­še­nej pro­duk­cii likvoru 
Pri lik­vo­ro­vej hyper­ten­zii sa ťaž­kos­ti nezmier­nia ak si pacient ľahne,objektívne sú prí­tom­né menin­ge­ál­ne prí­zna­ky ‚zme­ny na očnom poza­dí ‚edém papily.
Pri odbe­re nebez­pe­čen­stvo kónusu. 
VYŠETRENIE LIKVORU:
nor­ma: číra bez­fa­reb­ná teku­ti­na-podob­ná vode špe­ci­fic­ká váha 1,006−1,000
pH 7,4 –7,6
vyšet­re­nie: cyto­lo­gic­ky ‚biochemicky/​bunky v lik­vo­re sa rých­lo roz­pa­da­jú pre­to urých­le­ne tre­ba po odbe­re usku­toč­niť vyšetrenie. /
Pôvod ele­men­tov v lik­vo­re –nie je dosta­toč­ne jas­ný-pred­po­klad výsky­tu histogénneho,hematogénneho ale­bo lym­fo­gén­ne­ho pôvodu.
Počet ¹⁵⁄₃ obsah v 1 cm kubic­kom ale­bo 5.10 na šies­tu buniek /​l.
Zvý­še­ný počet buniek: ple­i­ocy­tó­za /​polycytóza/​ ‑pri akom­koľ­vek pro­ce­se ‚kto­rý iri­tu­je moz­go­vo­mie­cho­vé obaly. 
CYTOLÓGIA: dospe­lý člo­vek 65–100 % lymfocytov
0–30 % monocytov
1% ostat­né bunky/neutrof.,bb. epi­der­mu, chru­pav­ky, chor. plexu,ependýmové/
Pato­lo­gic­ký cyto­lo­gic­ký obraz: ‑zme­na pome­ru zastú­pe­nia buniek
-zme­na množ­stva buniek
Fázy zápa­lo­vej rekcie: 
A.Prvá,akútna,exudatívna-Zvýšenie granulocytov/​hypersegmentovaných/​ lym­fo­cy­tov, monocytov.V bun­kách fago­cy­to­va­né bak­té­rie ‚leukocyty.Obraz bak­te­riál­nej ‚víru­so­vej ‚asep­tic­kej meningitis.
B.Druhá,subakútna,proliferačná –roz­pad gra­nu­lo­cy­tov majú veľ­ké jad­rá pre­vlá­da­jú monocyty,makrofágy. Obraz Her­pes sim­plex encefalitis,dlhotrvajúcej bakt., vír.,mykotickej meningitis,lymfómu.
C.Tretia,chronická-prevládajú lymfocyty,lymfoplazmatické a plaz­ma­tic­ké bunky.Obraz pri Skle­ro­sis mul­tip­lex . Nádo­ro­vé bun­ky: záchyt­nosť 10–70 % .Zása­da: čím bliž­šie je tu pro­ces ku lik­vo­ro­vým pries­to­rom ‚tým skôr nachá­dza­me tumo­róz­ne bun­ky v cytograme. 
KRVAVÝ LIKVOR: zvlášt­na pozornosť! 
Arte­fi­ciál­ne
Suba­rach­no­idál­ne krvá­ca­nie-trau­ma­tic­ké­/net­rau­ma­tic­ké
Intra­ce­reb­rál­na hemo­rá­gia-pre­va­le­nie do lik­vo­ro­vých ciest
Krvá­ca­nie do nádo­ru-pre­va­le­nie do lik­vo­ro­vých ciest.
Pri krvá­ca­ní upra­vu­je­me korekč­ným fak­to­rom počet ele­men­tov : na 1000 Er odpo­čí­ta­me 1 element.
Pri krvá­ca­ní upra­vu­je­me kon­cen­trá­ciu biel­ko­vín na 10000 Er odpo­čí­ta­me 10 mg /​l bielkovín
Oddi­fe­ren­co­va­nie arte­fi­ciál­ne­ho a spon­tán­ne­ho krvácania:
A.skúška troch skúmaviek/​postupné vyčí­re­nie lik­vo­ru-art. krvácanie/ ;
B.centrifugácia /​supernatant xan­toch­róm­ny-patol. krvácanie/
C.spektrofotometria /​prítomný oxy­he­mog­lo­bín –posun spektra/
Pod­ľa spek­tra vie­me určiť aj dobu krvácania-jednorazové
-prot­ra­ho­va­né
-reci­di­vu­jú­ce
D.cytológia krva­vé­ho lik­vo­ru –urču­je­me stu­peň fagocytózy

BIOCHEMICKÉ VYŠETRENIE LIKVORU:
Biel­ko­vi­ny: pôvod hematogénny,malo lokál­nych biel­ko­vín /​ Imu­no­kom­ple­xy, B lym­fo­cy­ty-monok­lo­nál­ne pro­ti­lát­ky IgG/ 
Hodnota:100 násob­ne niž­šia ako v krvi. Nor­ma: 200–500 mg /​l
Maxi­mum biel­ko­vín v lum­bál­nom ‚mini­mum ven­tri­ku­lár­nom lik­vo­re =Lum­bo­ven­tri­ku­lár­ny gradient 
Hlav­ná frak­cia lik­vo­ro­vých biel­ko­vín = albu­mín /​syntetizovaný v peče­ni pre­chá­dza ultra­fil­trá­ci­ou cez HEB pomer albu­mín likvor/​ albu­mín sérum infor­mu­je o jej stave/ 
beta glo­bu­lí­nov 2 x viac v likvore 
gama glo­bu­lí­nov o ˝ menej ako v sére 
V lik­vo­re 40 frak­cií biel­ko­vín /​albumín 60%,betaglobulín 20%,gamaglobulín 10%/
Zvý­še­nie PREALBUMÍNU = ľah­ká dys­fun­kcia HEB /​po EPI záchvatoch,hypoxémii/
Zvý­še­nie ALBUMÍNU= /​zápalové procesy,blok lik­vo­ro­vej cirkulácie/
Zvý­še­nie ALFAGLOBULÍNU=/cievne prí­ho­dy ‚into­xi­ká­cie ‚EPI záchvat/ 
Zvý­še­nie BETAGLOBULÍNU=/aseptická meningitis,TBC,encefalitis klieš­ťo­vá, nádor mozgu/ 
Zvý­še­nie GAMAGLOBULÍNU=/ auto­imún­ne ocho­re­nia: Scle­ro­sis mul­tip­lex, Suba­kút­na skle­ro­ti­zu­jú­ca panencefalitis,herpetická infekcia,neurolues/
STANOVENIE ENZÝMOV: Neuroš­pe­ci­fic­ké enzý­my: 3 fos­fo­ry­lá­za cyk­lic­ké­ho 2,3 nukleotidu,acetylcholínesteráza, neurón špe­ci­fic­ká enoláza,S‑100 pro­te­in –loka­li­zo­va­ný v gli­ových bun­kách, myelin bázic­ký pro­te­ín, gli­ový fib­ri­lár­ny kys­lý proteín,CRP, tumo­ro­vé mar­ke­ry-monok­lo­nál­ne protilátky. 
GLUKÓZA: prie­nik do lik­vo­ru aktív­nym tran­s­por­tom-závi­sí od kon­cen­trá­cie v krvi. 
Nor­ma= ²⁄₃ hod­nôt gly­ké­mie. Odraz hod­nôt opro­ti zme­nám v krvi o 2–3 hodiny. 
Zvý­še­ná hod­no­ta =hyper­pro­te­i­nor­ha­chia pri hyperg­ly­ké­mii ‚nádo­roch CNS 
Zní­že­ná hod­no­ta = hypog­ly­kor­ha­chia pri menin­gi­tí­dach ‚SAH,hypoglykémii ‚pri kar­ci­no­ma­tó­ze meningov. 
Dlho­trva­jú­ca hypog­ly­kor­ha­chia pri neuro­in­fek­ciách ale­bo SAH zna­me­ná zlú prog­nó­zu pre pacienta. 
LIPIDY sa rutin­ne nevyšetrujú.
CHLORIDY: málo vyš­šie ako v krvi, závi­sí od séro­vej koncentrácie . 
SYNDROMOLÓGIA:
A.Disociácia cyto-pro­te­i­nic­ká: zvý­še­ný počet ele­men­tov, biel­ko­vi­ny v nor­me. Výskyt pri akút­nej fáze zápa­lu, EPI záchva­toch ‚TU moz­gu, demy­eli­ni­zač­ných ocho­re­niach ‚TU mie­chy, po úra­zoch , pneumoencefalografii.
B.Disociácia pro­te­i­no cyto­lo­gic­ká: zvý­še­né množ­stvo biel­ko­vín ‚ele­men­ty v nor­me. Výskyt pri pri poru­che HEB, obš­truk­cie lik­vo­ro­vých ciest, poly­ra­di­ku­lo­ne­uri­tí­dach, NCMP. Kom­pre­sív­ny FROINOV syn­dróm mie­chy –extrém­ne vyso­ké hod­no­ty bielkovín,pri chlad­nu­tí lik­vo­ru vyzrá­ža­nie v podo­be fib­rí­no­vej sieťky. 
C.Disociácia kolo­id­ne- pro­te­i­nic­ká :nor­mál­na kon­cen­trá­cia bielkovín,no zme­na ich spektra.Výskyt pri suba­kút­nej ence­fa­li­tis, Skle­ro­sis multiplex,progresívnej paralýze. 
D.Asociácia pro­te­i­no-cyto­lo­gic­ká :zmno­že­nie pro­te­ínov a ele­men­tov . Výskyt pri menin­ge­ál­nom syn­dró­me –menin­gi­tis.
Ost. vyšet­re­nie : mik­ro­bi­olo­gic­ké –kul­ti­vá­cia lik­vo­ru. 

Syn­dróm neadek­vát­nej sek­ré­cie ADH – SIADH
Pacien­ti s intrak­ra­niál­nym ocho­re­ním sú pod zvý­še­ným rizi­kom porúch meta­bi­liz­mu mine­rá­lov a extra­ce­lu­lár­ne­ho obje­mu tekutiny.
tvor­ba ADH- sup­ra­op­tic­ké a para­ven­tri­kul. jad­ro hypotalamu
sti­mul k uvoľ­ne­niu ADH- podráž­de­nie hype­ros­mo­la­ri­tou ( hypo­ta­la­mus ) a hypo­vo­lé­mi­ou ( ste­na ľavej srd­co­vej predsiene )
bolesť, trau­ma, zvra­ca­nie, cvi­če­nie zvy­šu­jú ADH
cie­ľo­vý orgán- dis­tál­ny tubu­lus v oblič­kách- zvý­še­nie permeability
SIADH- ADH zvý­še­ný- voda je zadr­žia­va­ná v tele – výdaj vodí­ka neal­te­ro­va­ný- expan­zia extra­ce­lul. obje­mu – hyponatrémia
Hlav­né zna­ky SIADH – 
- hypo­nat­ré­mia pod 135 mmol/​l
- hypo­os­mo­la­ri­ta pod 280 mosmol/​l,
- zvý­še­ná hla­di­na Na v moči nad 25 mmol/​l a osmolarity
- pokra­ču­jú­ci výdaj Na oblič­ka­mi napriek hyponatrémii
- nor­mál­ne oblič­ko­vé a nadob­lič­ko­vé funkcie
- neprí­tom­nosť klin. zná­mok dep­lé­cie objemu
Pacien­ti s hypo­nat­ré­mi­ou pri nie moz­go­vom ocho­re­ní vyka­zu­jú symp­to­my hypo­nat­ré­mie pri hla­di­nách 120–5mmol/l, s mozg. ocho­re­ním už pri 135 mmol/​l.
Lieč­ba SIADH – reštrik­cia tekutín
vo väč­ši­ne sta­čí 1–1,5l/deň, pri ťaž­kých sta­voch so zní­že­nou hla­di­nou séro­vé­ho Na – hyper­to­nic­ké roz­to­ky Na a diuretiká 

Syn­dróm moz­go­vé­ho plyt­va­nia soľou- CSWS
U pacien­tov dochá­dza s výraz­nej stra­te Na napriek jeho níz­kej hla­di­ne v krvi a k zní­že­niu obje­mu extra­ce­lu­lár­nej teku­ti­ny prí­či­nou je zrej­me atriál­ny nát­riu­mu­re­tic­ký pep­tid, tvo­ria­ci sa v pred­sie­ňach srd­ca a moz­gu ( ANP), má diu­re­tic­kú a nát­riu­mu­re­tic­kú akti­vi­tu, pred­po­kla­dá sa jeho úči­nok v eti­oló­gii hypo­nat­ré­mie s vply­vom na dys­re­gu­lá­ciu iných sys­té­mov regu­lu­jú­cich vod­nú a mine­rál­nu rov­no­vá­hu lieč­ba je nahra­de­nie obje­mu teku­ti­ny a defi­ci­tu Na zmie­ne­né syn­dró­my môžu mať podob­né bio­che­mic­ké parametre
Roz­lí­še­nie SIADH- CSWS:
SIADH – zvý­še­ná reab­sor­pcia vody pri zvý­še­nej sek­ré­cii ADH a chý­ba­jú­cich znám­kych dehyd­ra­tá­cie CSWS – reab­sor­pcia vody je nor­mál­na ale­bo zní­že­ná so znám­ka­mi dehyd­ra­tá­cie Sy pri poško­de­ní hypo­ta­la­mu so zní­že­nou sek­ré­ci­ou ADH- dia­be­tes insi­pi­dus exce­sív­na stra­ta vody hypo­to­nic­kým močom, kto­rá nie je spät­ne resor­bo­va­ná v dist. kaná­li­ku oblič­ky, hyper­nat­ré­mia, hypo­ka­lé­mia a ďal­šie vege­ta­tív­ne prí­zna­ky poško­de­nia hypo­ta­la­mu lieč­ba sub­sti­tú­cia ADH